Paríž/Bratislava
25. apríla (TASR) - Prvý záznam, ktorý hovorí o poprave nástrojom
podobným gilotíne, pochádza z roku 1307 z írskeho mesta Merton.
Zariadenie, ktorým sa vykonávalo stínanie hláv, nebolo teda novinkou. No
vďaka legislatíve prijatej vo Francúzsku sa upravilo do podoby, ktorá
pre odsúdených mala znamenať menej trýznivú smrť.
V pondelok 25. apríla uplynie 230 rokov odkedy vo Francúzsku použili po
prvý raz mechanický popravný prístroj známy ako gilotína.
V období, kedy sa počas Veľkej francúzskej revolúcie šírilo medzi verejnosťou heslo "Sloboda - Rovnosť - Bratstvo",
predstúpil pred Národné zhromaždenie lekár a politik Joseph-Ignace
Guillotin, aby taktiež loboval za rovnosť. Tá sa však mala týkať smrti.
Tento parížsky poslanec a profesor anatómie totiž tvrdil, že je
nespravodlivé, aby sa bežní zločinci vo Francúzsku popravovali mučivými
metódami, ako je obesenie, upálenie na hranici či lámanie na kolese,
zatiaľ čo aristokratickí kriminálnici mali výsadu byť zabití odseknutím
hlavy.
Guillotin preto v októbri 1789 požiadal zákonodarcov, aby sa riadili
rovnostárskymi zásadami a prijali miernejší systém trestu smrti, podľa
ktorého by všetci previnilci boli sťatí bez ohľadu na to, z akej
sociálnej vrstvy pochádzajú. Napokon sa zaslúžil o prijatie zákona,
podľa ktorého sa všetky rozsudky smrti museli vykonávať prostredníctvom
stroja, ktorý by efektne oddelil telo od hlavy. Guillotin veril, že
humánnejšia metóda výkonu trestu nakoniec povedie až k tomu, že rozsudok
smrti bude zrušený.
"Mechanizmus padá ako blesk, hlava odletí, krv vystrekne, človek už neexistuje,"
povedal Guillotin svojim politickým kolegom na margo zariadenia, ktoré
malo zabezpečiť rýchly a milosrdný odchod zo sveta. Doktor Antoine Louis
a výrobca klavírov Tobias Schmidt zostrojili prototyp takéhoto
mechanizmu, ktorý pôvodne dostal prezývku "louison" alebo "louisette",
no neskôr sa stal známy ako "la guillotine". Niektoré zdroje však
uvádzajú, že prvý funkčný model gilotíny vytvoril výlučne Tobias
Schmidt.
Stroj predstavený v parížskej nemocnici Bicetre v roku 1792 najskôr
testovali na živých ovciach i na mŕtvolách žien a detí. Rezy na mužských
telách však neboli také čisté, čo si vyžiadalo zmenu dizajnu.
Gilotína mala približne 600 kilogramov, čepeľ vážila od 40 do 60
kilogramov a mala šikmý trojuholníkový tvar. Samozrejmosťou vybavenia
bolo aj ťažké závažie, ktoré pri spustení malo zabezpečiť rýchly a
presný rez ostria. Od okamihu spustenia mechanizmu po dopad čepele
ubehlo asi pol sekundy.
Prvou obeťou takto skonštruovanej gilotíny sa 25. apríla 1792 stal za
vraždu a lúpež odsúdený Nicolas-Jacques Pelletier, ktorého popravili na
jednom z parížskych námestí. Počas Francúzskej revolúcie sa gilotína
stala hlavným symbolom obdobia vlády teroru a využila sa na popravu
desiatky tisíc ľudí vrátane francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., jeho
manželky Márie Antoinetty či jedného z najdôležitejších predstaviteľov
Veľkej francúzskej revolúcie Maximiliena Robespierra. Guillotina údajne
hlboko zarmútilo, že zariadenie, ktoré malo byť príkladom demokratickej
povahy a pokrokového myslenia Francúzskej revolúcie sa stalo symbolom
masakru a popravilo aj množstvo nevinných ľudí.
Smrtiaci nástroj našiel svoje uplatnenie aj v ďalších krajinách, najmä v
Nemecku v období nacizmu. V rokoch 1933 až 1945 bolo týmto spôsobom
popravených okolo 16.500 ľudí. Vo Francúzsku sa posledný prípad
usmrtenia týmto spôsobom datuje až do roku 1977. Krajina galského kohúta
zrušila trest smrti v roku 1981.
0